Klimatické zmeny
28. 1. 2011
Globálne klimatické zmeny zapríčinené najmä činnosťou človeka môžu mať katastrofálne dôsledky pre život na našej planéte.
Čo je skleníkový efekt?
Vďaka skleníkovému efektu sa v atmosfére zachytáva časť slnečnej energie, čo má za následok otepľovanie Zeme. Nebyť tohto efektu, teplota na Zemi by bola oveľa nižšia. Väčšina klimatológov zastáva názor, že nárast množstva skleníkových plynov, ku ktorému došlo v dôsledku činnosti človeka, umelo zvyšuje skleníkový efekt, čo vedie k zvyšovaniu celkovej teploty a narúšaniu klimatickej stability. K skleníkovým plynom patrí oxid uhličitý, ktorý sa uvoľňuje pri spaľovaní fosílnych palív a jeho množstvo narastá i vďaka masívnemu odlesňovaniu. Ďalším skleníkovým plynom je metán. Uvoľňuje sa z ryžových polí, podpovrchových skládok, vzniká pri živočíšnej výrobe a v priemysle.
Uhlíkový cyklus.
Oxid uhličitý je po vodnej pare druhým najvýznamnejším plynom spôsobujúcim skleníkový efekt. Uhlík sa milióny rokov ukladal v podobe fosílnych palív ako uhlie, ropa či zemný plyn. Uhlíkovým cyklom nazývame výmenu uhlíka medzi atmosférou, rastlinami, živočíchmi, pôdou a oceánmi. V prírode táto výmena prebieha viac menej prirodzene. Približne od konca 18. storočia sa ale množstvo oxidu uhličitého v atmosfére začalo zvyšovať. Hlavnou príčinou je spaľovanie fosílnych palív. Významnú úlohu v narušení uhlíkového cyklu zohral aj masívny výrub a vypaľovanie lesov. Do atmosféry sa tak dostalo množstvo uhlíka, ktorý bol uložený v lesoch a ich úbytkom sa narušila jeho absorpcia.
Ak človek vyrubuje stromy a spaľuje fosílne palivá, spôsobuje nárast prirodzenej hladiny uhlíka v atmosfére a zvyšuje tým skleníkový efekt. Ťažbou fosílnych palív a ich spaľovaním sa uhlík uložený v podzemí dostáva do uhlíkového cyklu. Časť tohto uhlíka pohltia stromy, rastliny, pôda a oceány. Kvôli narušenej rovnováhe v uhlíkovom cykle však väčšia časť končí v atmosfére.
S akou veľkou klimatickou zmenou sa dokážeme vyrovnať?
Každý deň ničíme našu prirodzenú klímu tým, že využívame fosílne palivá (ropu, uhlie, plyn) na získavanie energie a na dopravu. Zmeny klímy majú dopad na náš život a očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch sa následkom ich pôsobenia zničí veľké množstvo prírodných území. Preto potrebujeme výrazne znížiť nárast skleníkových plynov. Má to zmysel z hľadiska ochrany životného prostredia i ekonomiky.
Keby boli okamžite zastavené všetky emisie skleníkových plynov, do atmosféry sa ich už dostalo množstvo, ktoré zvýši teplotu o 1,2 až 1,3 °C. Cieľom celosvetového snaženia v boji proti klimatickým zmenám by mala byť snaha nezvýšiť celkovú priemernú teplotu o viac ako 2 °C. Nárast celkových priemerných teplôt o viac ako 2 °C by totiž znamenal likvidáciu množstva ekosystémov a rozvrátenie klímy. Máme veľmi málo času, nie viac ako jedno až dve desaťročia, počas ktorých môžeme ešte zmeniť náš energetický systém a zabrániť tak katastrofe.
Zvýšenie celkovej priemernej teploty o 2°C:
Vďaka skleníkovému efektu sa v atmosfére zachytáva časť slnečnej energie, čo má za následok otepľovanie Zeme. Nebyť tohto efektu, teplota na Zemi by bola oveľa nižšia. Väčšina klimatológov zastáva názor, že nárast množstva skleníkových plynov, ku ktorému došlo v dôsledku činnosti človeka, umelo zvyšuje skleníkový efekt, čo vedie k zvyšovaniu celkovej teploty a narúšaniu klimatickej stability. K skleníkovým plynom patrí oxid uhličitý, ktorý sa uvoľňuje pri spaľovaní fosílnych palív a jeho množstvo narastá i vďaka masívnemu odlesňovaniu. Ďalším skleníkovým plynom je metán. Uvoľňuje sa z ryžových polí, podpovrchových skládok, vzniká pri živočíšnej výrobe a v priemysle.
Uhlíkový cyklus.
Oxid uhličitý je po vodnej pare druhým najvýznamnejším plynom spôsobujúcim skleníkový efekt. Uhlík sa milióny rokov ukladal v podobe fosílnych palív ako uhlie, ropa či zemný plyn. Uhlíkovým cyklom nazývame výmenu uhlíka medzi atmosférou, rastlinami, živočíchmi, pôdou a oceánmi. V prírode táto výmena prebieha viac menej prirodzene. Približne od konca 18. storočia sa ale množstvo oxidu uhličitého v atmosfére začalo zvyšovať. Hlavnou príčinou je spaľovanie fosílnych palív. Významnú úlohu v narušení uhlíkového cyklu zohral aj masívny výrub a vypaľovanie lesov. Do atmosféry sa tak dostalo množstvo uhlíka, ktorý bol uložený v lesoch a ich úbytkom sa narušila jeho absorpcia.
Ak človek vyrubuje stromy a spaľuje fosílne palivá, spôsobuje nárast prirodzenej hladiny uhlíka v atmosfére a zvyšuje tým skleníkový efekt. Ťažbou fosílnych palív a ich spaľovaním sa uhlík uložený v podzemí dostáva do uhlíkového cyklu. Časť tohto uhlíka pohltia stromy, rastliny, pôda a oceány. Kvôli narušenej rovnováhe v uhlíkovom cykle však väčšia časť končí v atmosfére.
S akou veľkou klimatickou zmenou sa dokážeme vyrovnať?
Každý deň ničíme našu prirodzenú klímu tým, že využívame fosílne palivá (ropu, uhlie, plyn) na získavanie energie a na dopravu. Zmeny klímy majú dopad na náš život a očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch sa následkom ich pôsobenia zničí veľké množstvo prírodných území. Preto potrebujeme výrazne znížiť nárast skleníkových plynov. Má to zmysel z hľadiska ochrany životného prostredia i ekonomiky.
Keby boli okamžite zastavené všetky emisie skleníkových plynov, do atmosféry sa ich už dostalo množstvo, ktoré zvýši teplotu o 1,2 až 1,3 °C. Cieľom celosvetového snaženia v boji proti klimatickým zmenám by mala byť snaha nezvýšiť celkovú priemernú teplotu o viac ako 2 °C. Nárast celkových priemerných teplôt o viac ako 2 °C by totiž znamenal likvidáciu množstva ekosystémov a rozvrátenie klímy. Máme veľmi málo času, nie viac ako jedno až dve desaťročia, počas ktorých môžeme ešte zmeniť náš energetický systém a zabrániť tak katastrofe.
Zvýšenie celkovej priemernej teploty o 2°C:
- Miliónom ľudí hrozí vo väčšej miere hlad, malária a záplavy a miliardám nedostatok pitnej vody.
- Najväčšie dopady postihnú predovšetkým najchudobnejšie a rozvojové krajiny, najmä v subsaharskej Afrike, južnej Ázii, v častiach juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky.
- Hrozí roztopenie najrozsiahlejších ľadových pokrývok, ktoré bude mať počas najbližších storočí za následok vystúpenie morskej hladiny o niekoľko metrov. Ide predovšetkým o Grónsku ľadovú pokrývku (nárast o 7 metrov) a Západoantarktickú ľadovú pokrývku (WAIS, nárast o 5 až 7 metrov). Rýchlosť topenia sa Grónskej ľadovej pokrývky sa neustále zvyšuje.
- Zvyšovanie hladiny oceánu ohrozuje obyvateľstvo na celom svete, predovšetkým v nižšie položených oblastiach rozvojových krajín (Bangladéš, južná Čína), ohrozené sú takisto nižšie položené ostrovné štáty kdekoľvek na svete, nehovoriac o nízko ležiacich štátoch (Belgicko, Holandsko, severozápadné Nemecko) a juhovýchodnej časti Veľkej Británie.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
