Nekonečná búrka
Blesk je vo väčšine sveta vzácnym javom. Obyvatelia niektorých lokalít nemusia roky, ba dokonca celé dekády, uvidieť jediný záblesk na oblohe. Avšak je jedna oblasť v Južnej Amerike, kde sú nebesia dennodenne popretrhané mocným a neustálym atmosférickým divadlom, ktorý sa zriedkakedy vyskytuje mimo tropických cyklónov. Ide o najväčšiu prírodnú svetelnú šou – Catatumbské blýskanie.
Mysteriózne „Relámpafo del Catatumbo“ je unikátny prírodný jav, ktorý nenájdete nikde inde na svete. Odohráva sa v ústí rieky Catatumbo pri jazere Maracaibo vo Venezuele. V týchto búrkových mračnách, v ktorých sa vytvárajú elektrické oblúky vysoké viac ako 5 kilometrov, sa blýska až 280 krát za hodinu počas 140 až 160 nocí do roka.
Táto takmer nepretržitá búrka sa objavuje nad močariskami, kde sa rieka Catacumbo vlieva do jazera Maracaibo a je považovaná za najväčší samostatný zdroj ozónu na planéte, súdiac podľa intenzity a frekvencie výbojov. V tejto oblasti ich možno napočítať odhadom 1.176.000 za rok, so silou až 400.000 ampérov. Blesky je vidno do vzdialenosti 400 km, čo je dôvod, prečo je búrka známa tiež ako Maracaibský maják. Jeho svetlo sa používalo pre navigáciu celé veky.
V roku 1595 sa Sir Francis Drake pokúsil zaútočiť na mesto Maracaibo, ale obrana mesta vďaka svetlu z búrky jeho lode zazrela a útok odrazila. Hovorí sa tiež, že Catatumbské blesky pomohli k víťazstvu nad španielskou flotilou počas vojny o nezávislosť v roku 1823.
Veľké suchá maják zhasli
Tento jav je vytvorený unikátnym prostredím obklopujúcim jazero Maracaibo. Rozklad organického materiálu v okolitých močariskách, zásobovaných výdatnými dažďami, neustále uvoľňuje metán do ovzdušia. Metán, ktorý je ľahší ako vzduch, je vynesený vysoko do atmosféry silnými vetrami, vanúcimi z neďalekého pohoria Ánd. Vplyvom tejto súhry môžu búrkové mraky dosiahnuť rozmery až neuveriteľných 10 kilometrov do výšky.
V januári roku 2010 sa však stala neobvyklá vec – Catatumbské blesky zmizli a jazero Maracaibo zaliala nezvyčajná temnota. Bližšie štúdie odhalili, že proces atmosférických výbojov pokračoval, avšak blesky nebolo vidno voľným okom. Predtým Maracaibský maják zmizol len raz – na tri týždne v roku 1906, po cunami spôsobenom katastrofickým zemetrasením s magnitúdou 8,8. Najpravdepodobnejšou príčinou súčasného prerušenia večnej búrky bolo extrémne sucho vo Venezuele. Blesky opäť začali šľahať až v apríli.
Miestni enviromentalisti dúfajú, že oblasť sa dostane pod ochranu UNESCO, ako výnimočný fenomén a najväčší zdroj svojho druhu pre regeneráciu ozónovej vrstvy našej planéty.
